Rozhovor s majiteľom telocvične a trénerom Honzom Tichým2

S Honzom sme sa bavili hlavne o tom, aký prínos má cvičenie pre telo a myseľ. On sám sa rozhodol zasvätiť športu celý život a otvoril si telocvičňu (slovo fitness štúdio nemá rád :-), aby mohol pomáhať aj ostatným ľuďom venovať sa kvalitne rôznym športom. Poďte si s nami prečítať, ako sám začínal, akými brigádami si prešiel a čo odporúča každému, kto rozmýšľa o vlastnom pracovnom zámere.

Ahoj Honzo, v prvej otázke sa nám prosím predstav. Kto si a čo robíš?

Ahoj, volám sa Honza Tichý, mám 42 rokov a okrem toho, že som otcom dvoch krásnych dcér, som profesionálnym trénerom. Primárne sa zaoberám brazílskym jiu jitsu a sebaobranou, kondičnými a silovými tréningami, kde sa zameriavam prevažne na kettlebell, TRX, olympijskú činku a vlastné telo. Všetky športy, ktoré vyučujem, sú uvedené na webe http://trenervsetin.cz/

Podľa tvojich webových stránok si sa presťahoval do Vsetína z Prahy a založil tam štúdio. To je veľký krok, ktorý vyžaduje odvahu. Čo ťa k tomu priviedlo?

Asi to tam nie je úplne presne, budem musieť urobiť nejaký update :-). Pochádzam z Karlových Varov, čo je ešte ďalej. Študoval som v Ústí nad Labem a potom som sa dostal na štyri roky do Prahy, kde sme bývali s mojou budúcou manželkou, ktorá tam študovala právo a pochádza z Nového Hrozenkova kúsok od Vsetína. Tu sa mi od prvej chvíle páčilo a to je tiež dôvod, prečo som sa presťahoval cez celú republiku. Žena a krásna príroda.

Čo považuješ za najväčšiu prekážku, ktorá ťa stretla pri otváraní štúdia? Pomohlo ti to nejako posunúť sa v živote?

Nenazval by som to štúdio, tento termín nemám úplne rád. Je to telocvičňa, čo zodpovedá jej funkcii. Cvičíme tam svoje telá. Neviem, či boli nejaké veľké prekážky, možno tu ľudskú náturu, na ktorú si stále ešte trochu zvykám :-). Ľudia sú tu strašne fajn, ale trochu mi tu chýba poriadne zanietenie pre vec. Možno je to aj dnešnou dobou a tým, že ja osobne som fakt blázon do pohybu. Ale beriem to zároveň ako výzvu.

Mal si niekedy chuť to vzdať? Zdá sa ti jednoduchšie byť zamestnancom alebo podnikateľom?

To úplne nie. Samozrejme, že sú lepšie a horšie dni, ale stále ma to napĺňa a poháňa dopredu. Ako zamestnanec sa človek často vezie a má svoje isté. Áno, v mnohých ohľadoch je to jednoduchšie. Podnikanie ma núti stále sa vzdelávať, zdokonaľovať a byť v obraze – ako v jiu jitsu, tak v kondično-silovom tréningu.

Mal si počas štúdií nejaké brigády? Ak áno, aké? A pomohli ti vo tvojom profesijnom živote?

V lete som si väčšinou privyrábal ako čašník – strýko mal vo Varoch reštauráciu. Ale táto práca ma moc nebavila :-). Rozhodne som vedel, čo nechcem robiť.

Cvičenie všeobecne hrá vo tvojom živote očividne veľkú rolu, je to tak? Aký je podľa teba jeho najväčší prínos pre bežný život?

To je jednoduché, vyplavené endorfíny udržiavajú človeka v psychickej pohode, čo je strašne dôležité v dnešnej uponáhľanej dobe. Ľudia dnes strašne blbnú, hlavne mladí. Veľa času trávia na mobile, kde sú bombardovaní „dokonalosťou“, ktorú nikdy nedosiahnu, a trpia psychickými problémami. Aj mladšie deti sú dnes už obézne, pretože nemajú chuť pravidelne sa hýbať, niekedy ich k tomu ani rodičia neviedu, v čom vidím hlavný problém. Pribúda cukrovka, depresie, obezita, samovraždy. Toto je vážny problém dnešnej spoločnosti. Pravidelný a správny pohyb je jednou z vecí, ktorou proti tomu môžeme úspešne bojovať. Ale nie je to jednoduché, nie je to zadarmo a nie je to pohodlné. Ale stojí to za to.

Kedy si v živote povedal, že sa chceš venovať cvičeniu? Aká bola hlavná motivácia?

Asi už na gymnáziu, keď som poriadne nevedel, čo iné robiť. Tak som šiel na učiteľstvo telesnej výchovy a dejepisu. To je tá klasická hláška: „Keď nevieš čo, učíš. A keď nevieš, čo učiť, tak učíš telocvik :-).“ S osobnými tréningami a vlastnou telocvičňou som začal potom v roku 2018 alebo 2019. Nechcel som sa už vracať do školstva. Nešlo to tam podľa mojich predstáv.

Väčšina ľudí sa pri cvičení relaxuje, vypína od práce. Ako vypínaš ty, čo ti pomáha odpočinúť si?

Mám to podobne, tiež je to prevažne pohyb. Ideálne v prírode. Potom je to streľba, motorka a jiu jitsu. Jo, a ešte hudba z gramofónu a čaj. Už viac ako 20 rokov si užívam japonské a čínske čaje.

Potrebujete k profesii trénera, prípadne majiteľa fitness centra, nejaké vzdelanie? Sú nejaké kurzy, ktoré si absolvoval a pomohli ti v ťažkých chvíľach?

Tým, že mám vystudovanú vysokú školu so zameraním na telesnú výchovu, som v pohode. Ale samozrejme sa neustále vzdelávam, chodím na rôzne semináre a kurzy, ktoré ma zaujímajú. Kto nemá školu, musí si urobiť certifikovaný kurz trénera, ktorý väčšinou trvá niekoľko mesiacov, lebo sa potrebujete naučiť anatómii, fyziológiu, teóriu športového tréningu, regeneráciu atď. Je toho veľa, s čím sa musíte oboznámiť, aby ste vedeli poskladať tréning, odpočinkové dni, regeneráciu a napríklad stravu a pitný režim.

Aké najdôležitejšie skúsenosti si zatiaľ získal vo svojom pracovnom živote?

Mám za sebou zaujímavé semináre s kettlebellom, olympijskou činkou a podobne, ktoré mi veľa dali. Veľmi ma zaujal jeden víkend v Budapešti, kde som sa zoznámil s Indian clubs, Macebellom a systémom cvičenia, ktorému sa hovorí Ground force method. Toto všetko využívam dodnes.

Zamestnávaš aj brigádnikov alebo zamestnancov? Ak áno, aký je to pocit?

Nedá sa úplne povedať, že zamestnávam. Niekoľko trénerov mi pomáha s tréningom jiu jitsu, kde máme tréningy mladších a starších detí, dospelých, kurzy pre začiatočníkov atď. Všetko by som nestihol sám, takže mám pár trénerov, ktorí sa výmenou za tréning zdarma podieľajú na tréningoch. Zvyšok si riešim sám.

Čo si v práci najviac užívaš :-)?

Trénujem prevažne ľudí, ktorí majú nejaké ciele, to ma baví. Práca je pre mňa koníčkom. A potom je to relatívne dosť času na rodinu.

Máš pred sebou nejaký cieľ, ktorého chceš dosiahnuť?

Chcel by som získať väčšie priestory pre telocvičňu, čo je vo Vsetíne dosť problém. Ale možno sa to raz podarí. A potom by som rád vychoval trénerov, na ktorých sa budem môcť spoľahnúť.

Potešil ťa niekedy výsledok klienta tak, že si si to zapamätal?

Jasné, mám pár takých klientov, ktorí parádne zmenili svoje telo. Ďalší potom chodia pravidelne aj päť rokov a niektorí dokonca absolvovali kurzy, ktoré ich zaujali. Takže za mňa super.

S fitness súvisí aj kvalitná strava. Venuješ sa jej nejako, učíš to aj klientov, alebo to nie je tvoja téma?

Nie som úplne zástancom tvorby jedálničkov, lebo každému vyhovuje niečo iné. Ja osobne som nikdy nemusel riešiť jedlo, ale čo mi sedí, hlavne kvôli zdravotným benefitom, je prerušovaný pôst. Väčšinou mám 16 hodín bez jedla a 8 hodín, počas ktorých jem. Samozrejme si jedlo trochu vyberám a sústreďujem sa veľa na pitný režim. Rozhodne si ale nepočítam kalórie. Ak niekto rieši váhu, tieto pôsty sú úplne skvelé a hlavne prirodzené. Nemusí to byť len 16/8. Všetko od 12-tej už je fajn. Ale to by bolo dlhšie rozprávanie.

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Ráno uvarím dobrý čaj a pripravím deťom raňajky. Staršiu odprevadím do školy a mladšiu do škôlky a hneď idem do telocvične, kde väčšinou od 8:30 mám prvého klienta. Súkromné tréningy mám do obeda. Obed je vlastne moje prvé jedlo. Predtým stíham často aj svoj tréning. Po obede kľud, nejaké štúdium, potom vyzdvihnem malú zo škôlky a príde aj staršia. Hráme sa, robíme úlohy atď. Večer potom mám jiu jitsu. Potom večera, večerný relax pri seriáli so ženou, alebo študujem techniky jiu jitsu, ak deti nerobia nejaké „dobro“ a nejaká knižka a spánok.

Pred časom sa ti narodili deti – malo to nejaký vplyv na tvoj pracovný výkon?

Ako som už spomínal, mám dve dcéry – 7,5 a 2,5 roka. Jasné, človek musí tie 24 hodín nejako poskladať a deti niekedy dokážu zobrať veľa energie. Ľudské telo sa našťastie skvele adaptuje, takže som sa s tým naučil pracovať. To však neznamená, že niekedy nie som pekelne unavený :-).

Čo by si odporučil ostatným, ak tiež zvažujú realizovať svoje vlastné sny, ale boja sa?

Zvážte pre a proti. Napíšte si to na papier, spočítajte si to. Hlavne si uvedomte, že ľutovať budete len veci, ktoré ste neurobili a mohli ste ich urobiť.